Neúspešné tri dni pokoja

Ľudia, ja mám pocit, že som si svoju porciu šťastného života už vyčerpala. Toľko ľudí mi počas mojich školských rokov pomohlo a de facto odo mňa nič nechceli naspäť, že ma asi teraz dobehla karma a prestáva sa mi dariť. Síce v takých veciach, bez ktorých sa dá prežiť, ale aj tak.

Plánovala som 3 noci stráviť v Banskej Bystrici. Bola som tam jednu, s tým, že peniaze za ďalšie dve mi nevrátia. Bola som hlúpa a mala som tam včera vôbec neísť, bola by som o 120 eur bohatšia a pokojnejšia. Moja mama ochorela, podľa domáceho antigénového testu však covid nemá, ja taktiež nie, a to som sa ešte v stredu bola otestovať PCR testom, ktorý som mala takisto negatívny, takže asi to bude nejaká "normálna" letná viróza. Ale teda už vo štvrtok večer mi hovorila, že sa necíti dobre, ale ja som silou-mocou chcela na chvíľu pokoj od všetkého, že som sa predsalen v piatok na výlet vybrala. Potom večer mi písala, že má horúčku, tak som teda chytila paniku, aj kvôli nej, aj kvôli sebe a dnes ráno, keď som jej volala, znela tak zle, že som sa zbalila a prišla som domov. A celú cestu som tŕpla, že či predsalen nemáme covid, ale obidve sme zaočkované prvou dávkou, ona dokonca covid aj prekonala plus teda všetky tie negatívne testy, takže akože fakt by sme nemuseli. Ďalšie dva dni zostávame full time doma, a potom sa uvidí.

Budúci týždeň je môj narodeninový, chystala som do práce niečo kúpiť, chystala som kamoške poslať darček, chystala som spraviť giveaway, možno aj dve až tri, chcela som poposielať pohľadnice z výletu a celé to dopadlo takto. Ja si už fakt asi nejdem nič plánovať, budem iba doma, ak budem vládať, tak sa pôjdem prejsť, kúpené filmy zostanú ešte nejaký čas nevyfotené a zostanem bez radosti v živote, bez vecí, na ktoré sa môžem tešiť, lebo tieto pokazené plány ma ničia. Všetkým už tri týždne hovorím, ako pôjdem cez predĺžený víkend na výlet, ako sa tam teším, všetkým hovorím, ako budem mať narodeniny a všetko sa veľmi úžasne kazí a ja to tuším už fakt nedávam. Cítim, ako sa mi vzďaľuje realita a vôbec sa mi to nepáči.

Chcela som tri dni pokoja, tri dni byť sama so sebou, tri dni chodiť a fotiť a kupovať zbytočné suveníry. Namiesto toho som znova zatvorená medzi stenami tohto bytu, neustále priberajúca a jediné, čo môžem, je spať alebo ponoriť sa do fikcie kníh a seriálov. Naozaj si nemyslím, že to je to, čo som od tohto leta očakávala.

Džejn.