S mäsom

Počas posledného mesiaca som sa dosť vykašľala na nejedenie mäsa. Predtým som sa snažila vymýšľať zeleninové pokrmy, ale prestala som na to mať energiu. Okrem toho, tofu mi strašne pripomína otca.

Takže kvôli mne sa zabíjajú zvieratá. Okrem preštopovaných a nahormónovaných kurčiat aj prasatá a ryby, lebo na ne a na krevety a na tú vec, ktorá sa volá krabie tyčinky, mám teraz akosi viac chuť. Tak ich jem. Lebo neviem, čo iné. Lebo vegetaránske jedlá podľa mňa vyžadujú priveľkú dávku tvorivosti a nadšenia, ktorým teraz zrovna neoplývam. Lebo mňa už fakt nebaví pácať na plech pokrájanú cuketu, mrkvu, šampiňóny a zemiaky s trochou oleja a nejakého korenia stále dookola. A mäso je prístupné. A mäso mi znova chutí, aj keď som si začínala myslieť, že už pomaly prestáva. A ja vlastne neviem. Všetko sú to iba plané výhovorky.

Neviem, kedy sa znovu dostanem k sebazapieraniu a kedy znova budem mať dostatok energie vymýšľať alebo len variť podľa receptu niečo bezmäsité, ale dúfam, že to bude čoskoro.

Džejn.