Neužitočná

Sedela som už asi tretiu hodinou pred telkou, keď okolo mňa prešla moja mama a pýtala sa, či to, čo pozerám, má české titulky. Povedala som jej, že nie, lebo naposledy, keď som to zisťovala, seriál, ktorý som pozerala (Once Upon a Time), české titulky nemal. Na čo ona povedala niečo v zmysle, že by som ich mohla spraviť, aby som bola užitočná.

Tak ma pri tom akosi pichlo pri srdci. A uvedomila som si, že to je presne to, čo teraz robiť nechcem. Nechcem byť užitočná. Cítim sa chorá, chcem preto oddychovať a nestarať sa o to, či z pohľadu tejto výkonnostne orientovanej spoločnosti vytváram niečo užitočné. Chcem na chvíľu zastaviť, byť rozvalená na sedačke a pozerať diel za dielom niečoho, čo mi miestami ani poriadne nedáva zmysel. Chcem iba byť, aj keď otupená, nie sa starať, nie rozmýšľať nad tým, čo by som mala robiť.

Bola som vyčerpaná a potrebovala som sa zotaviť. A na to, aby som to spravila, som potrebovala byť absolútne neužitočná. Je na tom niečo zlé? Z môjho pohľadu môj otec stroskotal okrem iného na tom, že nedokázal oddychovať, keď to jeho telo potrebovalo. Napriek tomu, že mu všetci hovorili, že sa nemá premáhať a má oddychovať, sa zrejme cítil až príliš neužitočný. A to ho pravdepodobne škrelo, lebo celý život mu bolo vtĺkané do hlavy, že na to, aby mohol existovať v tejto spoločnosti, musí niečo robiť, vytvárať nejakú hodnotu, byť živiteľom rodiny, všetko vybavovať. A keď to nedokázal, lebo bol po prekonaní najkritickejšej časti covidu ešte stále príliš slabý, veci akosi prestali dávať dostatočný zmysel.

Je nedeľa a po dlhom čase mi v nedeľu večer nie je psychicky na nič. Pretože mám ešte stále PNku, pretože som stále nebola na PCR teste a až zajtra si ho idem vybavovať, takže naň zrejme pôjdem najskôr v utorok. Konečne som dobrala antibiotiká, takže konečne do seba nemusím ládovať žiadne lieky. Nie som síce voľná, lebo keďže mám PNku, nemôžem len tak svojvoľne chodiť po vonku, ale môžem zabíjať čas postupným zotavovaním sa a prípravou na to, aby sa toto nezopakovalo o mesiac ale až najskôr o pol roka.

Ešte stále cítim, že mi nie je úplne dobre, ale začínam sa dostávať do rozpoloženia, kedy sa budem znova vedieť presvedčiť, že predsalen musím znova začať byť užitočná. Hlavne preto, aby som si mohla vychutnať otvorené obchody a galérie, ale aj preto, že aj v mojom vnútri je hlas, ktorý mi hovorí, že byť neužitočná nie je žiaduce.

Džejn.