Na pokraji síl

Peniaze sa premenili na akési čísielka na obrazovke, ktoré pre mňa dokopy nič nenznamenajú. Asi preto, že ich zatiaľ nemám nedostatok.

Neskutočným spôsobom to preháňam s online nakupovaním a keďže nad sebou nemám žiadnu kontrolnú ruku, ani sa necítim príliš previnilo. Ale predsalen ma to trochu trápi, hlavne čo sa týka budúcnosti. Lebo napríklad namiesto nespočetného množstva giveaways (nikdy som ich nerátala, ale keby aj, určite by som už bola prestala), nových tričiek od udržateľných značiek, jedla z Yeme a bio kozmetiky, som mohla mať na účte doslova o stovky eur viac, ktoré by prispievali do budúcej hypotéky. Ale to je tak, keď dáte financie do rúk impulzívnemu človeku, ktorého nikdy nenaučili, ako sa správne narába s peniazmi. Možno prevláda názor, že je to niečo, čo človek vie len tak sám od seba, ale ja teda toto fakt neovládam. Lebo mám v sebe prázdno, ktoré sa snažím roky zaplniť a ktoré sa teraz ešte o niečo viac prehĺbilo. A aj keď viem, že veci nepomôžu, nie naozaj, je to ten najdostupnejší druh "terapie", aj keď je úplne kontraproduktívny.

Nenaučila som sa, ako sa vyrovnávať s bolesťou tým správnym spôsobom. Dokážem ju iba ignorovať a zahladzovať a chovať si ju a nechať ju vybuchovať v nevhodných chvíľach. Neviem ju vyriešiť ani naozaj zmierniť, iba ututlávať hmotnými vecami a tváriť sa, že je to tak v poriadku. Ale nie je. A neviem, čo spraviť pre to, aby som vôbec započala cestu za tým, aby som sa cítila lepšie.

Som fucking zúfalá, cítim sa fyzicky chorá a zase som si za tento víkend objednala veci za o niečo viac ako 70€. Neviem, ako prežijem nasledujúci týždeň.

Džejn.