Zlé sny

Keď mi ako malej bolo v noci zle, mala som za kým ísť bez toho, aby som sa cítila zle, že niekoho zobudím.

Môj otec bol nočná sova, zostával hore väčšinou tak do tretej ráno, keď som sa teda okolo polnoci zobudila na to, že ma príšerne bolela hlava, stačilo sa mu ísť posťažovať. Buď sedel pri počítači, alebo pri telke a kým si moje oči privykli na svetlo, už bol pri mne a snažil sa mi pomôcť. Teraz keď sa v noci zobudím zo sna, po ktorom by sa mi fakt hodilo objatie, nemôžem ísť za nikým. Lebo jednak nechcem mamu či brata zabudiť a už vôbec im nechcem jatriť rany.

Naozaj neviem, ako zvládnem dnešný pohreb. Navyše plakať v respirátore bude asi dosť na nič skúsenosť.

Džejn.