Spomínanie

Je veľmi veľa vecí, ktoré robím preto, lebo ma ich naučil robiť môj otec. Alebo minimálne mi k nim ukázal cestu. Či už je to fotenie, varenie a jedenie ázijských jedál alebo cestovanie.

Foťák aj so založeným filmom som dostala do rúk ako zhruba 6-ročná a myslím, že aj keď som za posledný rok fotila naozaj málo (pričom všetci poznáme vinníka), ešte stále by som povedala, že fotenie považujem za svoje hobby. Rovnako ako čítanie, aj keď mám niekedy obdobia, kedy nečítam skoro vôbec, a potom tie, kedy čítam knihu za knihou. Myslím, že aj k tomu ma tak trochu priviedol otec, keď mi ako malej čítaval Psíčka a mačičku, Ferda Mravca, Osmijanka, Štoplíka alebo Danku a Janku. Pokiaľ viem, on príliš "dospeláckej" fikcii neholdoval, no na tie detské rozprávky tesne pred tým, ako ma uložil spať, si čas našiel.

Pomáhal mi so všetkým, čo som potrebovala, aj vtedy, keď už nastal čas, kedy som mala byť schopná zariaďovať si veci sama. Myslím, že on bol ten, kto mal najväčšiu trpezlivosť s mojimi občasnými emočnými výbuchmi, on sa vždy snažil nájsť riešenie na moje problémy, ktoré som pred neho predostrela. Bral ma na výlety (nielen) do zahraničia jednoducho preto, že som povedala, že chcem ísť. Spolu, iba vo dvojici sme boli v Amsterdame, Krakove, Štokholme, Kodani, pri Balatone, a posledné miesto, kde bol on na konferencii a ja som sa k nemu pridala, bolo české mesto Liberec.

Taktiež je však napríklad aj niekoľko vecí, ktoré som nikdy neskúsila alebo som sa ich bála skúsiť, lebo môj otec kedysi povedal, že ich nemá rád alebo sa mu nepáčia. Sem jednoznačne patria voňavé sviečky, ktoré vlastne doteraz neviem, či naozaj nemám rada ja alebo sa len zdráham zapáliť si ich, pretože môjho otca z nich bolievala hlava a bojím sa, že mne sa stane to isté. Celkovo nemal rád navoňané veci, neznášal, keď mu po umytí auta to auto niečím vnútri nastriekali, používal x rokov jeden a ten istý deodorant, penu na holenie a vodu po holení. Aj keď tie nejakým spôsobom voňajú, na tú vôňu si zrejme zvykol. Taktiež nemal rád vôňu levandule, preto som sa aj ja veľmi dlho stránila levanduľových produktov, až kým som raz v Lush neobjavila obláčikové mydlo, ktoré mi voňalo úplne nádherne, pričom som si ani neuvedomila, že obsahuje aj levanduľu.

Mohla by som napísať ešte veľa vecí o tom, aký podľa mňa bol a v čom všetkom na ovplyvnil, ale myslím, že na dnes by aj stačilo. Lebo spomínanie ešte stále až príliš bolí.

Džejn.