Zvyšky

Akokoľvek si tak trochu škodoradostne užívam vyhadzovanie vecí z chladničky, ktoré sú po záruke alebo zeleniny, ktorú nejem, neznášam vyhadzovať zvyšky jedál, ktoré niekto navaril a nestihol zjesť.

Aktuálne máme v chladničke kopec ryže, ktorú brat včera večer uvaril a zjedol iba jednu malú porciu. A namiesto toho, aby si aj dnes spravil niečo s ryžou, rozhodol sa pre donášku jedla na obed a cestoviny na večeru. Ryža zostala, takisto asi dva zemiaky z predvčera, ktoré uvaril a nechal na pospas osudu. A ja akoby som nemala dosť vlastných zvyškov, teda chlieb a údeného lososa a bryndzovú pomazánku z bryndze, ktorú si pôvodne kúpila mama, ale nič s ňou nevládala spraviť, a fazuľkovú polievku a bambusové výhonky a mungo klíčky, ktoré som si veľmi nerozvážne otvorila, a ešte asi tri rôzne veci, ktoré som mala v pláne postupne spotrebovať a dojesť, teraz sa musím sústrediť na dojedenie toho, čo nechal brat. Stala sa zo mňa bezodná diera na jedlo, úzkostlivo do seba hádžem všetko, čo vidím otvorené, aj keď nie som hladná, a keď niekto z obchodu objedná ďalšie kuracie prsia, mám chuť kričať. Lebo viem, že aspoň tretina z nich skončí v už aj tak preplnenej mrazničke, lebo v podstate jediný, kto tie prsia spotrebúva, je môj brat.

Toto je teda ďalší dôvod na to čím skôr sa odsťahovať, lebo naozaj mám pocit, že dostávam panický záchvat pri každom otvorení chladničky. A to jedlo tam iba pribúda a pribúda až kým sa nevyhodí alebo kým ho, v tom lepšom prípade, niekto predsalen nezje. A potom chladnička znova zíva zdanlivou prázdnotou a zase treba nakúpiť, udržiavať stály stav preplnenia, lebo zase dochádzajú nápady na to, čo jesť, a tie veci v mrazničke tam asi plánujeme skladovať donekonečna.

Cítim sa ako totálny blázon, že o jedenástej v noci mi plná chladnička nedá spať, ale je toho skrátka na mňa asi už predsalen priveľa.

Džejn.