Všetko sa raz skončí

Vraj niekomu dodáva nádej, že tak ako všeličo predtým, aj toto sa raz skončí. A všetci vieme, čo je tým toto aktuálne myslené.

Ide však o to, že áno, síce sa toto skončí, ale vždy je otázne, či budeš pri tom, aby si to videl. Niekto už nebol ani pri tom, keď sa toto celé začalo a veľa ľudí, ktorí videli začiatok, sa nedožili alebo ešte len nedožijú konca. Možno je pre niekoho upokojujúce hovoriť si, že takisto, ako sa predtým skončilo niečo iné zlé, bude aj koniec tohto. Viacerým jedincom však podľa mňa viac záleží na tom, či budú pri toho ukončení aj oni a ich blízki.

Mám zas melancholickú náladu, lebo môj otec sa vrátil z nemocnice a síce na tom už (zatiaľ) nie je tak zle, ako keď tam pred tromi týždňami išiel, namiesto toho, aby sa jeho stav v domácom prostredí zlepšoval, skôr sa zhoršuje. Bojí sa on, bojíme sa my všetci ostatní a strašne nás to psychicky aj fyzicky oslabuje. Zažívame takúto situáciu po prvýkrát a úprimne nevieme, čo máme robiť. Lebo tak sa zdá, že jediné, čo sa dá robiť, je čakať, snažiť sa robiť každodenné činnosti a neupadať do beznádeje.

Ja chcem ujsť a fakt sa snažím zostať, lebo aj tak nemám kam inam ísť. A ani nemám "priepustku" na to, aby som vôbec niekam ísť mohla, aj keby som mala kam.

Džejn.