Dosť času a priestoru?

Všetci všade radia, že na to, aby som sa v lockdowne nezbláznila, si mám nájsť nejaké hobby, lebo práve teraz by som naň mala mať dosť času a priestoru.

Dobre, uznávam, že keby sa mohlo chodiť von, tak občas niekam zájdem, napríklad na prechádzku popri Dunaju alebo do môjho obľúbeného nákupného centra, ale aj keď tieto veci teraz nerobím, nemám pocit, že by som mala nazvyš toľko času, aby som sa dokázala začať venovať nejakej novej veci. Nie že by som príliš chcela, lebo predsa stále očakávam, že toto všetko konečne povolí a namiesto nekonečného pozerania seriálov, napchávania sa jedlom a 12 hodinového spánku, raz predsalen znova uzriem svetlo vonkajšieho sveta a pocítim slnečné lúče na vlastnej koži, ale... Vlastne z toho zrejme vyplýva, že som proste iba lenivá. A tak trochu sa aj bojím toho, že keby som sa ponorila do niečoho nepracovného, čo by mi žralo čas a čo by ma fakt bavilo, tak by ma to úplne pohltilo, a potom by som si nepremyslene brala dni voľna z práce, aby som mohla robiť danú činnosť. A ono to síce znie úžasne, ale môjmu plánu našetriť si dosť peňazí, aby som sa mohla odsťahovať z domu, to príliš nenahráva. Už aj tak mám pocit, že si tak trochu zbytočne míňam dovolenkové dni, keď počas tej dovolenky ležím v posteli a čítam si knihu. Kedysi bol oddych od práce v znamení celodenného potulovania sa po vonku.

Čo z tohto celého vyplýva? Tuším iba to, že nájsť si počas lockdownu nové hobby je veľmi dobrý nápad, ale ja som až príliš tvrdohlavá na to, aby som tento nápad bola ochotná zrealizovať.

Džejn.