Závislá od počasia

Že nemám rada dážď o mne už zrejme viete. A možno ste si na základe tejto informácie dokázali vydedukovať, že moja nálada naozaj dosť značne závisí od počasia.

Zhruba od minulého piatku do tejto stredy som mala úplne na nič náladu. Bola som unavená, bolo mi zima, mala som nutkanie ublížiť si. Vstávala som neskoro, prácu som vzdala skôr ako som mala, a potom som iba ležala v posteli, stískala svoju plyšovú pandu a pozerala som diel za dielom seriálu White Collar. (Lebo Matt Bomer je strašne hot, ale o tom niekedy inokedy.) Skrátka mi bolo zle, lebo vonku bolo sivo a nechutne a ani sa mi nechcelo chodiť nikam von, aj keď som vedela, že by som aj celkom mala. Ale akonáhle včera začalo svietiť slnko, moja nálada sa značne zlepšila. Namiesto toho, aby som sa o siedmej otočila na druhý bok a spala ďalej, som roztiahla svoje nové ikeové závesy a povedala som si, že poďme teda na to. Chcela som začať čo najskôr pracovať, aby som stihla ísť po práci von ešte za svetla.

Víkendové pekné počasie sa teda budem snažiť čo najlepšie využiť, ale hlavne by som veľmi privítala, keby sa mi podarilo mať víkend blížiaci sa môjmu predkoronovému normálu. Tak uvidíme, či sa mi to podarí.

 

Džejn.