Pocity a názory

Podľa frekvencie pridávania článkov, môžeš zistiť, ako zle na tom som. Čím viac pridávam, tým viac sa mi toho preháňa hlavou. A teraz k tomu celoplošnému testovaniu.

Nechcem tam ísť. Príde mi to pre mňa osobne zbytočne nebezpečné. Dva týždne som neopustila tento byt a naozaj nemám chuť ísť medzi ľudí, ktorí môžu byť potenciálne chorí. Negatívny výsledok mne osobne neprinesie žiadnu zmenu môjho aktuálneho denného režimu. Možno budem mať k dispozícii viac skupín miest, ktoré budem môcť navštíviť, ale viem, že ich aj tak navštíviť nebudem chcieť. Bojím sa výjsť von z vchodových dverí, bojím sa sledovať správy, bojím sa rozmýšľať o počtoch nakazených, lebo to aj tak nikam nevedie. Síce neviem so 100%-tnou istotou, že som negatívna, ale to nebudem vedieť ani potom. Iba sa zvýši pravdepodobnosť, že na testovaní niečo chytím.

Radšej prenechám priestor ľuďom, ktorí si kvôli tomu, že napríklad potrebujú byť fyzicky v práci, musia ten test nechať spraviť. Ja to vidím tak, že svojou prítomnosťou na testovaní by som akurát všetkých zúčastnených obrala o energiu, čas a materiál. Uškodím sebe aj ostatným a akurát budem mať ďalšie dva týždne nervy z toho, že som sa možno nakazila.

Avšak vraj sa musia dať otestovať všetci ľudia žijúci v jednej domácnosti, inak musia všetci dodržiavať nariadenia platiace pre neotestovaných. Keby bol v tom jednoizbáku, ktorý moji rodičia kúpili, zavedený internet, išla by som si nakúpiť zásoby jedla a na nasledujúce dva týždne by som sa tam asi presťahovala. Z toho zjavne vyplýva iba to, že do vlastného som sa mala presťahovať už aspoň pred rokom.

Takto budem donútená nasadnúť do auta, vystáť rad na testovanie a silno dúfať, že vo mne tá choroba nedrieme a ani si ju z testovania neprinesiem. A potom o týždeň znova.

Džejn.