Inakosť

Práve som online u seba doma dopozerala lesbický film Leto v Kreuzbergu, ktorý vysielalo Kino Lumiére v rámci tohtoročného Filmového festivalu inakosti.

A zase ma to myšlienkami zaviedlo do mojich stredoškolských čias, k môjmu "coming outu", keď som v jedálni dvom spolužiačkam povedala, že sa mi páčia aj dievčatá, lebo ony práve (mne sa zdalo) tak trochu ohovárali geja, ktorý sa netajil svojou orientáciou, chodil o ročník vyššie a zapájal sa do eko krúžku. Mala som chuť zastať sa inakosti, ktorú niekto predo mnou ohováral. (Aj ked priznávam, že to ohováranie bol možno iba môj pocit, ale rozhodne rozoberali jeho a že je gej.)

A potom si znova rozpomínam na to, ako mi o dva roky neskôr jedna z tých spolužiačok povedala, že dve iné so mnou nechceli chodiť po Prahe práve preto, že som predtým mala obdobie, kedy som sa až príliš rozširovala o svojej nálepke bisexuálky, ktorú som si sama dala. Im proste vadilo, že sa mi páči ženské pohlavie. Asi sa mnou cítili ohrozené, že by som po nich okamžite skočila alebo ja fakt neviem, ale mne to prišlo tak hrozne absurdné, že som naozaj dovtedy nepomyslela na takéto vysvetlenie toho, že sa ma ľudia v škole tak trochu stránia. Nikdy som nebola príliš obľúbená, tak som sa až tak nečudovala, že spolužiaci so mnou nechcú byť v skupinách, ale nikdy mi nenapadlo, že by to mohlo byť kvôli mojej orientácii, ktorú som raz vyslovila nahlas a rozšírilo sa to. Mne príde to, že ma priťahujú ženy aj muži ako niečo úplne prirodzené a nedokázala som si ani len predstaviť, že by niekto chcel nebyť v mojej prítomnosti preto, aké pohlavie sa mi páči.

Asi som si myslela, že sa na to zabudne, že keď niečo poviem, keď mám 13, tak sa to ku mne nedostane ako dôvod toho, že ma v triede nemajú radi, keď budem mať 15. Ale akosi to zostalo so mnou a ja som sa chtiac-nechtiac prispôsobila tomu, ako sa ku mne druhí správajú a po čase som sa aktívne začala strániť ja ich. Lebo keď človek očakáva od druhých nejakú reakciu, tak ju tam vidí, aj keby tam nebola a zároveň ju tak trochu privoláva. Ľudská psychika je strašne zvrátená vec.

Toľko (možno opakujúce sa) zamyslenie sa dnes. Dobrú noc prajem a veľa síl do nového týždňa.

Džejn.