Nevyrovnaná

Myslíte si, že vyrovnaný človek cíti nutkanie nekontrolovateľne nakupovať? Nie že by som sa niekedy považovala za vyrovnanú. Ale v takýchto chvíľach mám pocit, že mi fakt šibe trochu príliš.

Pretriedila som si šaty v skrini, aby som si mohla kúpiť nové kúsky. To je realita môjho nakupovania oblečenia. Taktiež bižutérie a kozmetiky. Niekedy nakupujem veci iba preto, aby som nakupovala. Aby som míňala peniaze. Tie veci sa mi síce páčia, ale už pri ich kupovaní viem, že ich nevyužijem. Tak ich niekomu darujem. Ak sú to spotrebné výrobky, tak mám vždy pocit, že ich nestihnem minúť dostatočne rýchlo. Lebo stále v sebe živím myšlienku, že tento rok zomriem. A viete... už je september. Ale toto moje správanie nie je novinkou tohto roku.

Už dlhšie na mňa vplývajú dva rôzne prúdy. Na jednej strane kozumerizmus spoločnosti, v ktorej žijem a na druhej strane niektorí greenfluenceri, ktorí sa snažia o to, aby si ľudia nekupovali zbytočnosti a nezaťažovali tak planétu. A mne sa stáva, že si pár týždňov nič (okrem jedla) nekúpim, ale keďže stále žijem v meste, kde sú obchody na každom kroku a okrem toho používam internet na zabíjanie času, zvykne sa ku mne akoby vo vlnách plížiť potreba kúpiť si niečo hmotné a urobiť si tak párminútovú radosť.

A nákupy cez internet podporujú niečo v mojom mozgu, čo nákupy naživo nedokážu. Keď si veci objednávam online, zvyknem si ich kupovať na viacerých rôznych miestach. Aby som tak mala na ďalší týždeň pocit prekvapenia a je to skoro ako Vianoce v časoch detstva. Keď pomaly zabudnem, čo a kedy som si vlastne poobjednávala a zrazu mi príde žltý lístoček alebo SMSka, že si môžem balíček vyzdvihnúť, vždy mi to zlepší náladu.

Je to strašne hlúpe, ale ako sa dá odnaučiť závislosť od dobrého pocitu, ktorý prichádza s novými vecami? A čo mám robiť so svojím životom ak nie míňať peniaze, ktoré som zarobila?

Džejn.