Neschopná práce

Babies, som na PNke. A som rada, že som na PNke. Včera síce ešte vyvstalo pár pracovných problémov, ale pomohla som im utriasť sa a verím, že ma už nikto s ničím nebude otravovať.

Som rada, že musím byť doma a to aj vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu ohľadom koronavírusu. Lebo keby som nebola chorá, chcela by som ísť na víkendový výlet, ale zároveň by som sa bála, že sa niekde nakazím. Takže som zakuklená minimálne do pondelňajšieho poobedia, kedy mám podľa všetkého kontaktovať obvodnú.

Inak, vybavovať PNku nebolo príliš easy. Za normálnych okolností by som sa nemusela k lekárke vybrať špeciálne po ten papier, lebo by som ho bola dostala po vyšetrení. Ale vyšetrenie som absolvovala po telefóne, takže ma na ďalší deň ráno čakalo strastiplné doprosovanie sa najprv v ambulancii a následne na personálnom oddelení v práci. Ešte že ma mama zobrala autom, lebo by som domov asi bola prišla úplne mŕtva.

Mno, ale tak hej, som chorá a do istej miery som rada, že som chorá. Samozrejme sa stále bojím, že je to niečo horšie ako obyčajný zápal dýchacích ciest, ale po telefóne sa to fakt zle vysvetľuje. Ja viem, že vyšetrovanie po telefóne sa robí aj pre dobro pacientov, ale ja by som sa cítila fakt pokojnejšie  keby mi niekto konečne zobral krv a vyšetril ju, lebo fakt sa mi akosi nechce zomrieť na niečo, čo by sa dalo vyliečiť, keby sa dostatočne skoro zistilo, že to mám.

Takže v pondelok sa asi vykašlem na telefonovanie a prídem osobne, lebo buď mi bude musieť dať lekárka pečiatku o konci PNky, alebo mi bude musieť spraviť ďalšie vyšetrenia, ktoré sa po telefóne spraviť nedajú.

Džejn.