Perspektíva

V piatok sa nič nezdá také zlé, ako sa to zdalo v nedeľu večer. Akurát tie nedeľné rany vidno ešte aj v piatok poobede. A naplnenie závislosti má na svedomí ešte väčšie škody.

Neviem sa toho zbaviť, lebo to by som musela mať nepretržitú podporu okolia. Ale zároveň by som potrebovala takú istú voľnosť, akú mám teraz. Nechcem, aby sa o mňa niekto bál o niečo viac ako sa aktuálne bojí. Ani aby ma ešte viac nenávidel. Je to zložité, lebo to nie je jedno rozhodnutie, ale je to rozhodnutie, ktoré musím spraviť vždy, keď pocítim nutkanie, za všetkých okolností, ktoré môžu nastať. Nie je jednoduché mať vždy dostatočne jasný úsudok na to, aby som to neopakovala.

Väčšinou sa mi chvíľu darí odolávať, no život je dlhý a náročný a neviem, kedy skončí a fakt mám pocit, že nie je možné, aby som dokázala proste prestať a neublížiť si, nech sa deje čokoľvek. Lebo párkrát to zvládnem, ale stále a znova prichádzajú nové zmeny a nové nepríjemnosti, s ktorými sa treba vyrovnávať, ktoré treba urobiť a zdolať a ja nemám emočné vybavenie na to, aby som ich prekonala bez svojho hlúpeho zlozvyku.

Nie že by neexistovala pomoc, ale verte, že som sa snažila, a aj tak mi to nikdy nevydrží dostatočne dlho na to, aby sa udiala nejaká zmena. Lebo zmeny sú desivé, a tak som znova na začiatku.

Džejn.