Nutkanie

Cítim potrebu porezať sa. Ale nespravím to. To je moja každovečerná mantra posledných asi troch týždňov.

Neustále mám pocit, že by som si mala ublížiť, lebo mi to pomôže. Aj keď viem, že to nie je pravda. V práci sa dejú stresujúce veci, je po mne vyžadované niečo, čo neviem, z ktorej strany vôbec uchopiť a ešte k tomu prisámfakt, že mám standupovú traumu z toho, ako som tam ešte pred koronou skoro odpadla. Vždy keď prídem do tej miestnosti, tak mi búcha srdce a keby som nežula žuvačku a nezarývala si nechty do ruky, tak to proste nedám. Dúfam, že sa to časom zlepší, ale WTF. Reálne začínam mať urgentnú potrebu terapie, lebo toto je už priveľa. Okrem toho si myslím, že moje bolesti pod rebrami a v strede chrbta môžu mať stresový pôvod, ale na isto sa to zrejme tak skoro nedozviem, lebo návšteva mojej obvodnej lekárky je kvôli korone stále v nedohľadne. Každopádne, mám pocit, že sa mi zhoršuje zrak, občas mi píska a hučí v ušiach a uznajte - buď je to stres alebo fakt tá rakovina v pokročilom štádiu, ktorá mi už napáda celé telo. (Alebo je to niečo iné. Lebo veď som nevyštudovala lekárstvo. Len mám svoje debilné teórie.)

Je lepšie uspokojiť potrebu vypísať sa ako nutkanie porezať sa. Hawk.

Džejn.