Nie je to také zlé, ako by to mohlo byť

Dnes som bola prvýkrát po viac ako dvoch mesiacoch fyzicky v práci. A bolo to skoro akoby som ani nikdy nemala home office. Vlastne to bolo lepšie. Lebo nás v budove nebolo až tak veľa ako za normálnych okolností. Od pondelka ale už budeme zarezávať všetci. Ja som si to pre istotu prišla vyskúšať predom, aj keď som sa minulý týždeň ešte tvárila, že to zrejme nezvládnem. Ale na nový normál si zvykám rýchlejšie, ako som si myslela, že si budem.

Hlavne ten nový normál sa už ani tak veľmi neodlišuje od toho, na ktorý som bola zvyknutá ešte pred tromi mesiacmi. Nákupné centrá sú od včera znoba otvorené, takže sa zase vrátil môj zmysel života. (Trochu srandujem, ale nie úplne.) Ani mi až tak nevadí, že som nebola na žiadnom výlete, ktorý som mala na pláne. Za ostatné týždne som v sebe objavila novú úroveň domaseda. Aj keď tí ľudia, s ktorými zdieľam jeden byt, to občas trochu kazili. Nie že by som nebola rada a vďačná za to, že za mňa niekto nakupuje, varí, perie a robí xy iných vecí, ktoré by som musela zvládať (a zvládala by som!), keby som sa chcela osamostatniť. Ale ja proste niekedy potrebujem byť tak sama sama. Že mať obývačku len pre seba, mať kuchyňu len pre seba bez toho, aby som sa "bála", že mi tam niekto príde a začne mi do toho kecať.

Začínam tak trochu rozmýšľať nad tým, že by som sa odsťahovala od rodičov. Ale nemyslím si, že mám dostatočne vysoký plat na to, aby som si mohla dovoliť prenajať jedno až jedno a pol izbák v dobrej lokalite Bratislavy. (Snívať môžem, nie?) Myslím, že to by som bola každý mesiac v mínuse. A to je dlhodobo neudržateľné. Hlavne keď som taktiež znova začala rozmýšľať nad tým, že by sa mi zišiel nový notebook. Ten môj má už toľko vyťukaných písmenok, že sa na ňom nedá poriadne písať. Síce na to by mi možno stačila nová klávesnica... Neviem. Zase som sa rozšantila s nakupovaním zbytočností (radostí) a darčekov pre druhých ľudí. Takže väčšina minulomesačnej výplaty už je ta tam a na tohtomesačnú si ešte nejaký ten piatok počkám.

Každopádne, nie je to také zlé, ako by to mohlo byť. Prácu mám, strechu nad hlavou tiež a to ostatné sa nejak poddá.

Džejn.