Do kopca

Vybrala som sa dnes do DM, ale nedokázala som sa prinútiť vojsť do vnútra. Tak som si spravila iba také kolečko okolo domu. Cestou do kopca som skoro vypľula dušu. Prisahám, že som mala pocit, akoby moje srdce nevládalo biť. A to je také celkom smutné. Tak veľmi svoje telo zanedbávam, že ako skoro 24-ročná nebudem vládať vyjsť hore kopcom, bez toho, aby som mala pocit, že ma vypne? A to ten kopec nie je nejaký extrémne strmý. Zrejme teda budem musieť trochu potrénovať, zaprieť sa a vybudovať si aspoň takú kondičku, ako som mala pred začiatkom korontény. Tiež to nebolo nič moc, ale dokázala som chodiť dlhšie ako hodinh bez toho, aby ma začali hrozne bolieť nohy.

Džejn.