Polievková kráľovná
Neviem, ako je to možné, ale nepriberám tak rýchlo, ako som si myslela, že budem. Možno všetko spaľujem stresom, ale je pravda aj to, že sa snažím jesť maximálne trikrát denne bez medzijedál, cukríkov, čokolád a iných blbostí. Ale potom ma zase chytí chuť piecť a niekto predsa tie koláčiky zjesť musí, nie?
Už dlhšie mám rada polievky. Mám pocit, že minulú jeseň som sa pre ne tak naozaj nadchla a začala som hľadať nové recepty na krémové polievky bez mlieka. Našla som recept na hráškovú, brokolicovú a cesnakovú, tak som ich vyskúšala a pridala do svojho polievkového repertoáru, ktorý aj tak ešte stále nie je príliš veľký. Som celkom rada, že nie som závislá od toho, aká je akurát sezóna, teda že maslovú tekvicu dokážem kúpiť takisto teraz na jar ako aj na jeseň. Ale takú špargľu napríklad nikdy nevidím v obchodoch mimo jej sezóny, ktorá je niekedy v máji až júni. Dúfam, že sa bude aj tento rok dať dostať k nejakej špargli, pretože aj špargľovú polievku mám celkom rada. To, že v podstate nejem žiadnu čerstvú zeleninu, musím kompenzovať aspoň tou varenou. Hlavne teraz. A hlavne teraz sa mi už prestáva chcieť vymýšľať komplikované jedlá a aj keď mám občas fakt hroznú chuť na vyprážaný syr alebo vyprážané krevety (ako napríklad aj dnes), snažím sa zastaviť sa. A to nielen kvôli svojej neustále kolísajúcej hmotnosti, ale aj preto, že predsa nemusím naraz minúť tak hrozne veľa oleja.
Naozaj som zvedavá, či sa tento rok dožijem toho, že bude potravinová kríza a naozaj budeme mať v špajzi, chladničke aj mrazničke prázdno. Sme síce štyria (skoro) večne hladní jedinci, ale mám pocit, že aj s tým, čo máme teraz, by sme si vystačili kľudne aj celý mesiac normálneho jedenia. Teda ak by sme šetrili, mohlo by to byť možno aj dvakrát dlhšie. Len máme neustále pocit, že potrebujeme hromadiť. A potom to jedlo občas nestíhame míňať pred tým, ako sa pokazí. Ale to je asi choroba dnešnej doby. Bojíme sa toho, že budeme mať málo, lebo sa nám už relatívne dlho nestalo, že by sme nemali všetky možné potraviny, po ktorých piští naše srdce. Ja som napríklad nikdy nezažila nedostatok, ale občas mi je až zle z toho, koľko jedla doma máme. Cítim potom povinnosť jesť ho, aj keď nie som hladná, a to už je fakt úplne na hlavu. S tým množstvom pohybu, ktoré teraz vykonávam, by som si úplne vystačila s tromi krajcami chleba s maslom denne a vodou z vodovodu. Ale ak to kaziace sa jedlo nezjem ja, kto potom?
Nadpis tohto článku zase raz vôbec nezodpovedá jeho obsahu. Chcela som vtipný článok o tom, ako som mala včera tri rôzne polievky počas jedného dňa, a skončila som pri tom, že by som možno mala menej jesť, aby zostalo viac ostatným a aby si konečne uvedomili, že fakt nepotrebujeme nakupovať každý druhý deň potraviny za 50 eur.
Džejn.
Už dlhšie mám rada polievky. Mám pocit, že minulú jeseň som sa pre ne tak naozaj nadchla a začala som hľadať nové recepty na krémové polievky bez mlieka. Našla som recept na hráškovú, brokolicovú a cesnakovú, tak som ich vyskúšala a pridala do svojho polievkového repertoáru, ktorý aj tak ešte stále nie je príliš veľký. Som celkom rada, že nie som závislá od toho, aká je akurát sezóna, teda že maslovú tekvicu dokážem kúpiť takisto teraz na jar ako aj na jeseň. Ale takú špargľu napríklad nikdy nevidím v obchodoch mimo jej sezóny, ktorá je niekedy v máji až júni. Dúfam, že sa bude aj tento rok dať dostať k nejakej špargli, pretože aj špargľovú polievku mám celkom rada. To, že v podstate nejem žiadnu čerstvú zeleninu, musím kompenzovať aspoň tou varenou. Hlavne teraz. A hlavne teraz sa mi už prestáva chcieť vymýšľať komplikované jedlá a aj keď mám občas fakt hroznú chuť na vyprážaný syr alebo vyprážané krevety (ako napríklad aj dnes), snažím sa zastaviť sa. A to nielen kvôli svojej neustále kolísajúcej hmotnosti, ale aj preto, že predsa nemusím naraz minúť tak hrozne veľa oleja.
Naozaj som zvedavá, či sa tento rok dožijem toho, že bude potravinová kríza a naozaj budeme mať v špajzi, chladničke aj mrazničke prázdno. Sme síce štyria (skoro) večne hladní jedinci, ale mám pocit, že aj s tým, čo máme teraz, by sme si vystačili kľudne aj celý mesiac normálneho jedenia. Teda ak by sme šetrili, mohlo by to byť možno aj dvakrát dlhšie. Len máme neustále pocit, že potrebujeme hromadiť. A potom to jedlo občas nestíhame míňať pred tým, ako sa pokazí. Ale to je asi choroba dnešnej doby. Bojíme sa toho, že budeme mať málo, lebo sa nám už relatívne dlho nestalo, že by sme nemali všetky možné potraviny, po ktorých piští naše srdce. Ja som napríklad nikdy nezažila nedostatok, ale občas mi je až zle z toho, koľko jedla doma máme. Cítim potom povinnosť jesť ho, aj keď nie som hladná, a to už je fakt úplne na hlavu. S tým množstvom pohybu, ktoré teraz vykonávam, by som si úplne vystačila s tromi krajcami chleba s maslom denne a vodou z vodovodu. Ale ak to kaziace sa jedlo nezjem ja, kto potom?
Nadpis tohto článku zase raz vôbec nezodpovedá jeho obsahu. Chcela som vtipný článok o tom, ako som mala včera tri rôzne polievky počas jedného dňa, a skončila som pri tom, že by som možno mala menej jesť, aby zostalo viac ostatným a aby si konečne uvedomili, že fakt nepotrebujeme nakupovať každý druhý deň potraviny za 50 eur.
Džejn.