Tabletky šťastia

Psychiater mi predpísal antidepresíva. Také tie zo skupiny SSRI (verte, sú aj iné - tie som brala pred dvomi rokmi), tak sa teraz cítim cool, aj keď to vôbec cool nie je. Ale ja som už fakt nevedela, čo so sebou. A teraz mám pocit, že neviem ešte viac.

Mám pocit, že sú na mňa tie lieky predsalen trochu prisilné, aj keď zatiaľ beriem iba polovičku tabletky a dnes je to iba tretí deň, odkedy som ich začala brať. Moja nálada je v neskutočných výšinách. V istom zmysle sa cítim nepremožiteľná. Ak sa toto prehupne do nejakej poriadnej mánie, tak z toho veľkú radosť teda mať nebudem. Dostala som síce pokyn, že ak mi z tých liekov nebude dobre, tak ich nemám brať. Ale chcela som tomu dať aspoň šancu.

Keď som si prečítala zoznam vedľajších účinkov, tak vlastne neviem, či sa tie lieky oplatí brať, resp. či ich až tak veľmi potrebujem. Lebo hej, bola som zúfalá zo svojho správania sa, ale ak budem mať čo i len jeden z tých menej častých, teda závažnejších vedľajších účinkov, tak ma to odrovná zrejme o niečo viac ako akékoľvek moje divné nálady.

Je zvláštne cítiť sa ako nadrogovaná a uvedomovať si, ako tie lieky zaberajú. Pretože svet už dlho nebol takýto ostrý a ja som už dlho nemala dobrú náladu počas toľkých dní po sebe. Akurát mám pocit, že sa mi až príliš začínajú triasť ruky.

Džejn.