Moja impulzivita nepozná hranice

Chcela som Fjallraven Kanken batoh. Bola som v jednom obchode, pretože som na internete zistila, že tam majú farbu, ktorá sa mi páči. Do toho obchodu som išla s mamou, aby ma trochu krotila a aby som si naozaj dobre rozmyslela, či ten batoh chcem. Predsalen, stojí celkom veľa peňazí.

Mame sa zdal batoh príliš malý na účel, kvôli ktorému som si ho chcela kúpiť (výlet lietadlom na dva dni). Tak som si ho vtedy tam nekúpila. Ale stále som ho chcela. Zašla som teda do originál Fjallraven obchodu v Auparku, kde mal ten istý ruksak ÚPLNE iný omak ako ten v tom obchode predtým. Akurát tú cenu, ktorú stál v originál Fjallraven obchode, som zaň dať nechcela. No stále sa mi páčil, aj keď som si hovorila, že veď batoh takej veľkosti vlastne mám a určite ho chcem iba preto, že ho v poslednom čase vidím úplne všade. (To je zase tá moja ľahká ovplyvniteľnosť.) Už som sa začala zmierovať s tým, že sa na to vykašlem, dokonca som si vyhliadla iný ruksak, tentokrát Samsonite, ktorý sa páčil aj mame, že by sme si ho kúpili na polovicu a používali by sme ho obe. Ale keď som ho mala na chrbte, tak to vyzeralo hrozne divne.

Tak som si spomenula, že existuje vinted.cz a povedala som si, že ten batoh pohľadám tam. Na prvý pokus sa mi nepošťastilo, baba mi ho odmietla poslať na Slovensko. Potom som uvidela taký pekný ružový, ktorý bol dokonca väčšej veľkosti a stál o 50 eur menej ako v originál Fjallraven obchode. No neber to. Na fotkách vyzeral celkom pravo, s predávajúcou som sa rýchlo dohodla, snáď do hodiny od prvého "ahoj" som jej poslala peniaze. Netrpezlivo som teda batoh očakávala, ale hlodal vo mne démoník, že za takú nízku cenu (oproti tomu, čo stojí v originál obchode) ten batoh predsa nemôže byť pravý. Presviedčala som sama seba, že to nevadí, veď je pekný a určite nie všetci ľudia na ulici, čo majú Kankeny, majú tie pravé.

Dnes nadišiel deň D. Balík prišiel, ja som ho otvorila a fakt som sa chcela tešiť, lebo z diaľky je ten ruksak fakt pekný. Ale vnútro smrdí po gume, priehradka šuští akoby bola z papiera a už som sa uchyľovala k tomu, že ho buď vyhodím, alebo z neho dám preč to logo, lebo by bolo absolútne ponižujúce nosiť takúto napodobeninu a tváriť sa, že je to originál. Potom som si uvedomila, koľko peňazí som zaň dala a začala som sa absolútne nenávidieť a preklínať svoju impulzivitu. Tak som si povedala, že za pokus nič nedám a napísala som babe, že chcem batoh vrátiť, lebo je to viditeľný fejk. Podľa mňa to aj ona musela vedieť, lebo k nemu dala iné fotky vnútrajška a nie tie reálne. Ale zas ja som to tušila a aj tak som sa až príliš natešovala, že budem cool s batohom, ako majú všetci a bez rozmyslu som si ho kúpila. A akonáhle som ho mala v rukách, chcela som ho vrátiť.

Bála som sa, že mi neodpíše alebo že ma obviní, že si vymýšľam a že ma bude presviedčať o tom, že je určite pravý a že nebude chcieť ani počuť o nejakom vrátení. Zatiaľ to však vyzerá celkom sľubne. Napísala mi, že jej ten batoh môžem poslať naspäť a dohodli sme sa, že mi vráti polovicu z jeho ceny. Čo nie je úplne ideálne, ale je to lepšie ako žiadne peniaze a fejkový Kanken na krku. Len dúfam, že ten batoh aj naozaj dorazí do jej rúk a ona bude ochotná poslať mi peniaze cez Transferwise, lebo inak budem platiť hrozné poplatky za prevod z korún na eurá.

Toto je zhrnutie doterajšej situácie. Ak sa stane niečo zásadne nepríjemné, budete o kauze batoh Fjallraven Kanken ešte počuť. Ak sa všetko podarí tak, ako sa očakáva, už vás s tým zrejme zaťažovať nebudem. Ďakujem za pozornosť.

Džejn.