Predtuchy

Keď som sa pozerala na novoročné ohňostroje (ktoré bolo tento rok fakt parádne vidno), zmocnil sa ma zvláštny pocit. Istota, že tento rok zomriem. A to nie vlastnou rukou.

V posledných dňoch svet akoby sa zbláznil. Tretia svetová vojna je na spadnutie a ja sa navyše čím ďalej, tým viac začínam báť tejto krajiny a ľudí v nej. Lebo extrémizmus je na vzostupe, nenávisť rastie, podkopávanie nôh získava ďalší dych a ja celkom nechápem, kde sa to v nás berie. Podľa toho, čo som dnes od jedného človeka čítala, by mala byť naša odpoveď na toto všetko láska, ale ako mám milovať blížneho svojho, keď mi naháňa strach?

Teda naspäť ku mne. Hej, prvý týždeň tohto roku som mala neprekonateľný pocit, že v roku 2020 zomriem nejakým úplne bizarným spôsobom. V mysli mi začali vybiehať všelijaké možné scenáre. Napríklad taký, že ma zožerie tiger, ktorý utečie zo ZOO. Ale potom aj také normálnejšie, teda pravdepodobnejšie. Že ma prejde auto cestou do práce, lebo budem príliš zahľadená sama do seba a neobzriem sa na priechode pre chodcov. Alebo že padne lietadlo, v ktorom budem sedieť.

Možností je veľa a príležitostí ešte viac. Občas dostávam z tohto všetkého úzkosť, občas si trochu poplačem, ale snažím sa nenechať sa obmedzovať svojím strachom. Veď aj tak všetci nakoniec skončíme rovnako.

Džejn.