Vlastný hrnček

Už druhý rok som sa rozhodla, že si budem na bratislavské vianočné trhy nosiť svoj vlastný hrnček. Našla som doma taký pekný tmavomodrý so zimnou krajinkou, na ktorom je napísané, že má 0,2 litra, čo je objem pitia, ktorý zvyčajne na vianočných trhoch dávajú.

Viete čo by však bolo ešte lepšie? Keby som na tie vianočné trhy nechodila a necítila som potrebu chodiť tam. Lebo atmosféru aj tak poriadne necítim a navyše je vonku hrozná zima. Ale niečo ma núti každý rok sa vybrať minimálne na bratislavské a viedenské vianočné trhy, lebo si myslím, že keď tam zájdem, tak možno predsalen pocítim to čaro vianočného času. Oboje tieto trhy som už tento rok absolvovala a stále nič. Lebo vianočná atmosféra predsa nie je o pití a jedle, o ktorom už (väčšinou) dávno neplatí, že si ho dokážeme dovoliť iba vo sviatočný čas. Vianočné sviatky sú predsa o tom, aby sme boli s rodinou. A keď sa vyberiem na vianočné trhy sama, tak sa nemôžem čudovať, že cítim skôr smútok ako radosť.

Pravdupovediac by som aktuálne najradšej zaliezla do postele a aspoň týždeň nevychádzala z domu. Som vyčerpaná, nešťastná z toho, že mi je permanentne zima a k tomu ešte dnes aj napadol sneh. Celý deň som na totálku zaspatá a síce sedím v práci, ale dokopy som v podstate nič neurobila. Akurát ráno som vyriešila dnešné dve úlohy na Advent of Code.

Síce Vianoce už pár rokov poriadne nedokážem precítiť, ale darčekov aj napriek tomu nakupujem hojne, a to nielen ľuďom, ktorých osobne poznám. Keby som radšej tie peniaze poslala nejakým neziskovkám, bola by to zrejme zmysluplnejšia investícia. Ale som otrokom reklám, pozlátok, gýčových vecí a nepotrebností. Skrátka súčasť konzumentskej spoločnosti ako sa patrí.

Džejn.