Vianočná nálada

Už pár rokov mi chýba vianočná nálada. Darčeky sa snažím mať nakúpené do konca novembra, aby som ich mohla poposielať a hlavne sa netlačiť so stovkami ľudí v nákupných centrách. Čo síce aj tak nakoniec robím, ale iba tak z pasie a nie preto, že by som ešte potrebovala niečo kúpiť.

Ale moja vianočná nálada neprichádza ani pri nakupovaní darčekov, ani pri ich balení, ani pri robení kapustnice u mamy v robote, ani pri pečení vianočného pečiva, ani pri zdobení stromčeka, ani pri rozbaľovaní darčekov, ani pri jedení vianočnej večeri či prskavkovaní. Neviem, kam sa podeli moje inak silné emócie, ale sviatky akosi poriadne nedokážem prežiť. Skôr ma vždy chytí pocit lásky k celému svetu v náhodných dňoch počas roka namiesto toho, aby som ho koncentrovala do predvianočného a vianočného času.

Myslela som si, že tento rok by mohol byť výnimočnejší, aj keď možno tak trochu smutne. Keďže v novembri zomrel dedko a babka je teraz sama, mama jej prenajala byt v Bratislave. Tak som si myslela, že ona aj otcov otec, ktorý býva vo Viedni by mohli prísť na vianočnú večeru k nám, keďže obaja už nemajú nikoho iného, s kým by trávili Vianoce. Ale mám pocit, že moji rodičia sú potichu, ale vehementne proti a nechcú narúšať náš štvorčlenný vianočný večer. Aj keď ja by som tak trochu aj bola za rozptýlenie od stereotypu, lebo odkedy nie je môj mladší brat dieťaťom, ale už skoro dospelákom, tak to ide s mojimi sviatočnými pocitmi dolu vodou. Proste sa tu nikto poriadne neteší, naša vzájomná blízkosť nám nie je vzácna, lebo sa vidíme každý deň v roku a celé je to také nijaké.

Tieto vianočné sviatky sa idem snažiť sústrediť sa na bytie v prítomnom okamihu, aj keď ten je občas fakt nudný. Chcela by som viac fotiť, viac čítať knihy, menej skrolovať Instagram, menej pozerať Netflix a opakujúce sa vianočné rozprávky. Ale nemyslím si, že mi toto sviatočné "predsavzatie" výjde.

Džejn.