Rozklad

Neviem, čo všetko prispelo k môjmu utorkovému zrúteniu sa. Možno to bol koniec skúšobnej doby, možno to, že som v pondelok po ceste domov stretla človeka, v prítomnosti ktorého sa cítim nepríjemne.

Každopádne, v utorok som v práci mala záchvat úzkosti, z ktorého som sa nevedela poriadne otriasť a nakoniec som sa kvôli tomu musela nechať poslať domov. Povedala som, že mi je zle a následne som sa pred všetkými skoro rozplakala. Nastali otázky, akým spôsobom mi je zle. Našťastie som dostala viacero možností, z ktorých som si mohla vybrať, aj keď všetky boli fyzického charakteru. Takže možnosť, pri ktorej som najmenej klamala, bola, že mi je zle tak nejak celkovo. Doma to už potom bolo o niečo horšie vysvetľovať, takže tam som sa tvárila, že na mňa lezie chrípka. Lebo nikto nepochopí, keď mu poviem, že pociťujem úzkosť a POTREBUJEM byť v posteli a zababušená do prikrývky ignorovať svet, lebo inak mi asi vybuchne hlava. Ono to prejde, len akurát vtedy je toho na mňa priveľa a nie, nič ma fyzicky nebolí, iba mám pocit, že ak sa nestiahnem do svojej bezpečnej bublinky, tak sa zbláznim.

Možno málo spím, priveľa rozmýšľam, som nespokojná so svojím životom, cez víkendy stále niekde lietam, nemám kreatívne hobby, málo chodím zabaviť sa medzi ľudí a reálne si nič z toho nechcem priznať. Mám malú toleranciu stresu, lebo v mojom živote išlo vždy všetko viac-menej hladko a teraz, keď som dospelá a nešťastná a neviem, ako to mám riešiť, tak je to komplikácia, s ktorou sa nedokážem vyrovnať. Tak ma prepadajú nutkania a závislosti a plačlivé obdobia a žravosť a chuť opiť sa a brať drogy, ale väčšinu času sa krotím, tak to potom vyústi akurát tak do záchvatu úzkosti, z ktorého sa celkom rýchlo pozbieram a pripravujem sa na to, kedy príde ten ďalší.

Proste sa občas stane, že sa rozsypem, lebo už ďalej nevládzem skrývať všetky svoje nahromadené emócie, ale aj tak ich v podstate nikdy nikomu naživo neukážem, lebo si myslím, že by to nepochopili. Alebo sa možno bojím, že áno.

Džejn.

P.S.: Od 2. 10. do 6. 10. prebiehajú Dni nezábudiek. Tak prispej aspoň malou sumičkou za duševné zdravie, ktoré sa týka každého z nás.