Právo nerozumieť náboženstvu

Viem, že existuje veľa rôznych druhov náboženstiev. Pamätám si, že sme sa na geografii učili, ktoré náboženstvo kde prevláda. Vtedy aj teraz som však v náboženstvách úplne stratená.

Keď turistujem po rôznych mestách, vidím všelijaké kostoly. Keď potom ľuďom ukazujem fotky, podľa toho, ako odfotený kostol vyzerá, sa snažia vydedukovať, k akému náboženstvu patrí. Je úplne divné, že mňa to vôbec (ale fakt vôbec) nezaujíma? Pre mňa je to pekná budova, do ktorej ak sa náhodou dostanem dnu, dám si z hlavy dole čiapku a stíšim hlas, ale to je asi tak všetko. Je to pre mňa taká istá budova ako ktorákoľvek iná stará. Je pekná, má nejakú históriu a poslanie, ale nejdem sa zaoberať pochopením toho, aké vierovyznanie mali ľudia, ktorí ten kostol postavili.

Nikdy som nemala rada dejepis. Nedokázala som si zapamätať dátumy a udalosti k nim, pretože ma to nikdy nezaujímalo. Respektíve prišlo mi to zaujímavé v momente, keď som si to prečítala, ale zaujímavejšie sa mi potom zdali iné veci. A dátumy bitiek, vojen a povstaní mi proste vyfučali z hlavy. Veľmi dlho som netušila alebo možno som sa ani nepokúšala zapamätať si, kedy presne bola prvá a druhá svetová vojna. Prišlo mi to hrozne nepodstatné pre moju existenciu. A čím viackrát sa to na dejepise omieľalo, tým tvrdohlavejšie som odmietala túto informáciu vstrebať.

Som človek, ktorému ak niečo radia a núkajú, tak sa vzpiera. Tak to bolo so strojčekom na zuby, tak to bolo s pár mužmi v mojom živote. Čím viac na mňa tlačíte, tým viac sa vzpieram. Ako taký hlúpy oslík, ktorý možno aj chce ísť tam, kam ho ťahajú/tlačia, ale proste sa nechce podvoliť. Z princípu.
Úplne som ale odbočila od počiatočnej témy. Tou bolo moje právo nerozumieť náboženstvu a hlavne nerozlišovať rôzne svetové nábožentvá. Čo je, keď sa nad tým poriadne zamyslím, vlastne hrozné ignoranstvo. Lebo iba to, že sa ma niečo bytostne netýka (ale miliónov iných ľudí áno), nie je dostatočným ospravedlním môjho nezáujmu. Takže vlastne neviem.

Budem asi typ pokryteckého človeka, ktorý vie iba o tom, čo ho zaujíma a od ostatných očakáva, ze ich to tiež bude zaujímať. A pritom ma nebude trápiť, že niekto iný by bol rád keby som sa zaujímala o niečo, čo je súčasťou jeho života. Aj keď si rada myslím, že taká naozaj nie som.

Džejn.