Návšteva Aquaparku

Včera som bola v Aquaparku. Na rozdiel od minulého roku, kedy som presvedčila brata, aby išiel so mnou, som sa tam tentokrát vybrala sama.

Z veľkej časti som išla preto, aby som mala čo robiť. Mám totižto pocit, že keď cez týždeň pracujem, život (a hlavne letné prázdniny) mi uniká pomedzi prsty. A ten pocit sa mi vôbec nepáči. Síce by som podľa svojej aktuálnej nálady najradšej ležala doma v posteli, ale snažím sa prinútiť sa z tej postele vstať, lebo by som sa začala opúšťať ešte viac ako teraz.

Keď som bola včera v tom Aquaparku a tobogánovala som sa tam, uvedomila som si, že necítim absolútne žiadne nadšenie. Neviem, či to bolo tým, že som si dobrú náladu vybila v piatok večer, kedy som bola vonku so svojimi tromi kamoškami zo škôlky, ale včera som sa cítila medzi všetkými tými škriekajúcimi deťmi v Aquaparku úplne vnútorne mŕtva. Nie, že by to bolo po prvýkrát, kedy sa mi stalo, že som robila niečo zaujímavé a nekaždodenné a bolo mi to vlastne skoro jedno. Ale včera som si to tak naozaj uvedomila a spomenula som si pritom na jednu scénu z You're the Worst (https://youtu.be/IxlNsjqA9q0 - scéna, kde hovorí "I feel nothing", ale celkovo je to veľmi dobrý edit Gretchininej depresie). Ale keďže som včera s nikým nebola, aspoň som sa nemusela tváriť, ako veľmi sa bavím. Možno aj preto som chcela ísť na v podstate celodenný výlet preč od rodiny - nemusela som pred nikým predstierať dobrú náladu.

Dnes si zase musím nájsť niečo na prácu, aby som sa len tak nepovaľovala. Už aj mám spísaný taký menší zoznam, takže idem dať raňajky a pustím sa do toho.

Džejn.