Dovolenka nebude

Dopozerala som You're the Worst. (Prijímam odporučenia na seriály, ak ich ku mne nejako viete prepašovať.) Trochu mi ten seriál pripomínal seriál Love, ktorý som si zhruba pred rokom pozrela na odporučenie Youtuberky Momy.

You're the Worst som pozerala kvôli tomu, že sa tam preberá depresia a PTSD, ale celkovo je ten seriál mierený ako komédia. Ešte niekedy začiatkom roka som si pozrela prvý diel, ale asi v polovici som ho vypla, lebo tam bolo na mňa až priveľa sexu :D Celkovo je v tom seriáli dosť veľa sexu, ale prvý diel som doteraz nevidela celý. (A nemyslím, že si ho niekedy pozriem.) Ale po pol roku od faux pas s prvým dielom, som si povedala, že tomu seriálu ešte dám šancu (lebo som nemala čo pozerať) a začala som od druhého dielu. A pozerala som až do posledného dielu piatej série, ktorou tento seriál v apríli tohto roku skončil svoje pôsobenie.

Ale trochu o inom som chcela. Budúci týždeň som mala ísť na dovolenku do Grécka, ale kvôli zdravotným komplikáciám jedného člena mojej rodiny, sme sa kolektívne rozhodli, že dovolenku zrušíme. Za letenky sa síce peniaze nevracajú, ale aspoň za ubytovanie dostaneme polovicu naspäť. Lepšie ako nič. A mne zostane 5 dní dovolenky, ktoré si budem môcť v práci rozložiť na nasledujúcich 5 mesiacov a nie ich vybúchať celé za jeden týždeň.

Ono ja som pôvodne na dovolenku k moru ani až tak nechcela ísť. Sprvu (niekedy v januári), keď sa ma rodičia pýtali, či pôjdem, ak sa pôjde, povedala som, že hej. Lenže potom sme sa rozhodli naplánovať na leto výlet do Estónska a Lotyšska a keď sa už naozaj objednávala dovolenka do Grécka, nikto sa ma nespýtal na môj finálny názor. Nie, že by som už vtedy bola vedela, že budem mať v lete prácu, ale predpokladala som to. A síce som si neuvedomila, že budem mať k dispozícii iba 10 dní dovolenky, ktoré budem môcť použiť, vedela som, že nechcem za leto odísť preč z práce na dva (skoro) celé týždne. Kúpa dovolenky bola teda nakoniec rozhodnutá bezo mňa a vtedy som nemala energiu hádať sa a hovoriť, že tam už vlastne nechcem ísť. Pomaly som sa teda začínala tešiť.

Keďže som si ale našla prácu, tak bol problém s tými dňami dovolenky. Do Grécka sme totiž mali ísť od pondelka do pondelka, teda na 6 pracovných dní, čo mi už nevychádzalo s tým, koľko dní som ešte mala k dispozícii po promóciách a výlete do Pobaltia. Preto som ešte pred tým, ako padlo rozhodnutie všetko zrušiť, presvedčila oca, aby mi kúpil skoršiu letenku naspäť. Teda sa kvôli mne minulo ešte extra asi 120 €, čo ma patrične štve. Ale pomaly sa zmierujem s tým, že ten týždeň, kedy som mala pôvodne byť preč, budem musieť zarezávať v práci. Teda, ak dovtedy niečo príliš nepokazím a nevyhodia ma. (Za čo by som im vlastne bola celkom vďačná.)

Moje psychické rozpoloženie je stále na nič, kúpila som si krabičku cigariet, aby som nemala nutkanie zbierať nedopaľky zo zeme a reálne začínam uvažovať nad tým, že zájdem za psychiatrom, aby mi znova niečo predpísal.

Džejn.