Chvíľková hystéria

Od začiatku tohto týždňa mám zlú náladu. Asi preto, že som si cez víkend nestihla poriadne oddýchnuť, keďže som v nedeľu ráno priletela z celkom vyčerpávajúveho výletu.

Dnes som si teda ráno tak fajne hystericky poplakala, keď som bola kolegom označená pri úlohe, ktorú som mala otestovať, so slovami, aký mám problém a prečo to ešte nie je otestované. Minimálne v mojej hlave to tak znelo. Ono totiž uplynul mesiac, kedy som mala šancu zaúčať sa od testera, ktorého som de facto nahradila. A teraz som pre jeden tím testerkou iba ja sama. A som z toho mierne v piči, lebo mi to príde ako veľká zodpovednosť. Mám pocit, že ten mesiac ubehol hrozne rýchlo, aj keď som miestami mala pocit, že sa hrozne vlečie.

Dnes som sa teda snažila testovať niečo, čomu vlastne ani poriadne nerozumiem. Taktiež ma presunuli do inej kancelárie na miesto toho človeka, čo odišiel. Uvidíme, čo so mnou bude ďalej.

Džejn.