Analógovo

Fotenie na analógový foťák sa v posledných pár rokoch stalo trendom. Všetci chcú byť retro a ja samozrejme nemôžem chýbať.

Včera som sa preto po viac ako mesiaci od nafotenia rozhodla konečne naskenovať fotky z filmu, ktorý mi pár týždňov ležal vyvolaný v zásuvke. Pôvodne som na film chcela fotiť aj v Grécku a oskenovať naraz fotky spred mesiaca aj z Grécka, ale keďže sa Grécko nekonalo, tak som si povedala, že by sa už patrilo mať tie minulomesačné fotky v digitálnej podobe. Po dvoch týždňoch, čo som to mala v pláne, som sa k tomu naskenovaniu konečne dokopala. Lebo to nie je len tak. Na to treba špeciálny hardvér. A nie, že by tie fotky boli nejako výnimočné. Ale z 36 sa mi jedna fakt páči a možno aj ďalších 5 mi príde celkom v pohode. No tie fotky z filmu majú niečo do seba. Aj tým, ako vyzerajú, ale zároveň tým, že človek trochu viac pri fotení rozmýšľa. Minimálne u mňa to tak funguje. Síce aj pri fotení na digitálny foťák sa snažím nefotiť úplne bez rozmyslu, ale predsalen je tam ten komponent toho, že to, čo sa mi nebude páčiť, môžem jednoducho hneď vymazať. (Síce by aj to vymazané mohlo byť nie príliš zložitým spôsobom obnovené, ale do takých detailov nemusíme zachádzať.)

Fotenie na film je proste fajn, akurát to nie je úplne lacná záležitosť. No príležitostne sa to dá prežiť a človek sa môže pocitovo preniesť do dôb, kedy fotky nevznikali tak rýchlo ani v takom hojnom množstve a boli väčšou vzácnosťou, ako sú dnes.

Džejn.