Priveľa ľudí

Asi som dlho nebola medzi ľuďmi. Každý deň síce chodím do práce a z práce MHDčkou, ale tam sa aspoň tí ľudia príliš nehýbu.

Dnes som bola po dlhšom čase v meste, že si dám niečo na Street Food Parku. Ale nope, bolo tam priveľa ľudí. Normálne som začala panikáriť, tak som odtiaľ rýchlo ušla do menej rušnej časti mesta. Fakt som nečakala takúto reakciu svojho tela. Ale ono asi robí svoje sedieť niekde zavretá 8 hodín denne, síce s pár inými ľuďmi, ale každý si vlastne robí svoje a je tam ticho a kľud. Prestala som byť zvyknutá na masy pohybujúcich sa ľudí. Ešte teraz keď pomyslím na to, koľko ľudí bolo v tom meste na jednom mieste, chytá ma panika.

Nie som príliš spokojná s tým, ako sa aktuálne vyvíjajú moje prázdniny a celkovo môj život. Na jednej strane mám cez deň čo robiť, dokonca za to dostávam aj zaplatené (aj keď prvú výplatu budem mať až o niečo menej ako mesiac), ale stále mám pocit, že toto sa proste nedeje. Že nie je možné, že by som už nebola študentom, toto je predsa určite iba sen alebo nejaký glitch a určite sa onedlho stane niečo, čo konečne budem pociťovať ako reálne. Pravdupovediac som nečakala, že to bude iné, lepšie alebo čo. Ale tak trochu som si to nahovárala, aby som nemala chuť na všetko sa úplne vykašľať.

Robím všetko pre to, aby som prežila. Napriek tomu sa mi ráno stáva ťažko, mávam záchvaty nejedenia a následnej žravosti a všetko idem veľmi plynulo do riti.

Džejn.