Kapitola dvadsiata šiesta - U babky a dedka

Dnešok sa niesol v znamení návštevy babky a dedka. Neviem prečo, ale bolo mi tam psychicky dosť zle, nechodím tam rada. Babka sa nám vždy snaží nabaliť tonu jedla a všetkým nám to lezie na nervy.

Dala mi upiecť tortu k promóciám, z ktorej sme si každý dali asi dva hryzy, a potom sme ju doma vyhodili. Máme v mrzáku ešte tú, ktorú nám dala naposledy, keď sme tam boli. Vtedy som bola ušetrená od toho, aby som musela ísť, lebo som sa tvárila, že potrebujem finišovať s projektmi do školy. Ale proste som iba nechcela ísť. Je to vyčerpávajúce. 

Hej, možno som hrozná, že nechcem vidieť vlastnú babku, ale fakt mi tá jej starostlivosť a núkanie jedla hrozne vadí. Možno je to tým, že mám teraz obdobie, kedy je jedlo môj nepriateľ a stále myslím jedine na to, že priberám a neviem to nijako zastaviť. Aj keď asi by som vedela. Len na to nemám dostatok sily a času. Neviem, nedeľa je proste divný deň, keď človek chodí do práce. Vo štvrtok som bola celá šťastná, že ma čakajú tri dni voľna. Tie ubehli akoby nič a znova si zajtra musím ísť sadnúť na 8 hodín za počítač a tváriť sa, že niečo robím. Alebo ešte horšie - naozaj niečo robiť.

Tak trochu začínam rozmýšľať nad tým, že zájdem na psychiatriu dať si predpísať lieky. Nech mám pocit, že robím aspoň niečo pre to, aby som sa prestala cítiť ako troska.

Džejn.