Kapitola dvadsiata piata - Očné tiene

Tretí deň po sebe som si na viečka nacápala očné tiene. Instagram síce moje amatérske výtvory príliš neocenil, ale ja neklesám na duchu a hrám sa ďalej.

Paletku 32 očných tieňov som dostala za to, že som pred kamerou rozprávala o svojej skúsenosti so sebapoškodzovaním a stal sa z toho niekoho školský projekt. Celkom ma potešilo, že som takto mohla pomôcť a samozrejme som to nerobila kvôli odmene, ale jednoznačne ma veľmi potešila. Sama by som si takú paletku asi nikdy nebola kúpila, aj keď už nejaký čas pred tým som sa pohrávala s myšlienkou, že by som možno chcela mať viac očných tieňov, ako som mala. Osud teda zasiahol a ku mne sa dostala krásna paletka, ktorú aj naozaj používam, dokonca častejšie, ako by som bola predpokladala. A dosť ma to maľovanie si očí baví.

Dnešok som strávila v nákupných centrách, trochu vonku a dlhým poobedným spánkom. Rodičia sa ma stále pýtajú, čo by som chcela na narodeniny, ale ja mám pocit, že z veľmi drahých vecí mi nič nechýba a tie lacnejšie si dokážem kúpiť sama. Napríklad som si kúpila hru Európa - otázky a odpovede, po ktorej túžim už asi od doby, kedy sme ju hrali na kamoškinej oslave. Čo bolo asi pred siedmymi rokmi. Ale konečne ju mám a konečne sa dozviem nové veci a možno si tú hru konečne aspoň raz zahráme tak, ako sa hrať má.

Na večeru som si spravila rizoto zo zvyškovej ryže a ako zákusok som mala jablkovú štrúdľu, ktorú som včera piekla.

Džejn.