Kapitola dvadsiata deviata - Nejedenie

Istý čas som jedla hlúposti, aj keď som vedela, že z toho priberiem. A teraz mám obdobie, kedy sa mi podarilo tri dni po sebe jesť iba večeru.

V pondelok to bol hráškový krém s pár tortilla čipsami, včera som mala hráškový krém a potom ešte kukuricu a dnes som sa trochu viac rozšupla a dala som si indické jedlo zo špenátu, cíceru a baklažánu s ryžou a za tým kus krtkovej torty. Inak ma ešte včera v práci ukecali na cappuccino a doma som si na ráno dala dva poháre riedeného čiernoríbezľového džúsu.

Keď som sa v utorok zobudila, jemne sa mi točila hlava a dnes som mala pocit, že sa pre nedostatok energie absolútne nedokážem sústrediť. Ale nechcem prestať. Respektíve nechcem začať normálne jesť. Lebo takýmto spôsobom sa mi podarilo zahnať nutkanie na rezanie sa. Aj keď nejedením si zrejme spôsobujem dlhodobejšie problémy, ktoré sa prejavia až niekedy neskôr. A potom budem preklínať svoje terajšie ja, lebo čokoľvek sa mi teraz podarí nejedením schudnúť, aj tak do pár mesiacov zaručene priberiem naspäť. Iba že by sa mi nejakým zázrakom podarilo reálne nabehnúť na vlak anorexie a umrieť z toho. Ale na to si myslím, že nemám dostatok pevnej vôle.

 

Lebo viete, ja jem rada. Snívam o tom jedle, ktoré si odmietam uvariť, lebo potom by som ho musela aj zjesť. A to aktuálne proste nechcem.

Džejn.