Kapitola sedemnásta - Zmrzlina

Konečne bolo dnes lepšie počasie a človek vonku nemal pocit, akoby ho vzduch dusil. Dokonca keď som bola v chládku a fúkalo, normálne mi bolo chvíľami zima.

Ráno som sa podujala odfarbiť si vlasy a vyzerá to... Dosť zle. Takže zajtra dávam druhé kolo, možno zo mňa bude peroxidová blondína, ale rozmýšľam, že keď to výjde fakt bledé, tak si možno konečne dám na vlasy bledoružovú, aspoň takú zmývateľnú. Veď nová práca, nové vlasy, nie?

Konečne sa mi podarilo kúpiť si šaty na promócie, lebo mama na tom stále trvala a ja som si uvedomila, že všetky slušnejšie šaty, ktoré mám, sú mi vlastne dosť krátke. Tak som pri asi tretej návšteve toho istého obchodu za posledný týždeň narazila na šaty, ktoré sú decentné, dosť dlhé a vyzerajú na mne celkom dobre. Sú tmavomodré, takže nebudem vytŕčať, ale nakoniec som aj celkom rada, že som si ich kúpila. Čo sa mi na nich ešte páči je to, že nie sú bezrukávové, ale majú krátke rukávy a myslím si, že pre moje celkom čerstvé jazvy na hornej časti ramien je fajn, že budú zakryté. Minimálne sa budem cítiť komfortnejšie pred rodinou, ktorá sa na moje promócie príde pozrieť. Aj keď občas rozmýšľam, či sa mi tam vôbec oplatí ísť.

Deň som zavŕšila zmrzlinou v meste, kam som sa po dlhšom čase vybrala s mamou. Dala som si kokosový sorbet a od zmrzliny si zase dám na nejaký čas oddych.

Džejn.