Kapitola prvá - Úspešná obhajoba diplomovej práce

Ahojte!

Zas a znova to skúšam s blogovaním (denníčkovaním?), lebo proste chcem písať. A nechcem zabudnúť, ako sa píše. Aj keď na to je už možno trochu neskoro. Tak prosím prepáčte kostrbatosť môjho písania, aj tak vám zrejme nedovolím mi do toho kecať, lebo zlé živly sa nájdu všade, a ja na to fakt nemám nervy.

Takže prejdime k dnešku, k prvému kroku života po škole. Dnes som úspešne obhájila svoju diplomovú prácu. Písmenko som dostala C, čo je rozhodne lepšie, ako som očakávala. Vlastne to celé išlo oveľa ľahšie, ako som očakávala. Akurát tie moje pocity z ukončenia štúdia sú samozrejme veľmi zmiešané. Lebo viete, hľadať si prácu nie je sranda. Teda aspoň pre človeka s mojím vnímaním sveta a seba samej to rozhodne nie je sranda. Cítim sa nie dosť dobrá. Mám pocit, že ma nič nebaví a už tobôž nie to, čo som úmorných 5 rokov študovala. Nie, že by som to nejak príliš ľutovala. Ale aj tak.

Minulý týždeň som začala v rámci prokrastinácie rozposielať životopisy. Asi som to zatiaľ nebrala príliš vážne. Otvorila som si profesia.sk, zadala nejaké filtre a na tlačidlo Poslať životopis som ťukla asi 20-krát. Dostala som tri pozvania na pohovory, ktoré som absolvovala minulý a tento týždeň a zo všetkých troch firiem som dnes dostala negatívnu odpoveď. Takže mám 7 kalendárnych dní na to, aby som sa prihlásila na Úrade práce, 8 kalendárnych dní na prihlásenie sa do zdravotnej poisťovne a celé mi to komplikuje fakt, že zajtra musím ísť na chirurgiu nechať si odrezať kus nechtu na palci na nohe.

Ale asi si za to všetko môžem de facto sama. Nechcelo sa mi veriť tomu, že by sa mi mohlo podariť úspešne ukončiť vysokoškolské štúdium, a tak ma to zastihlo dosť nepripravenú. Ešte stále mám pocit, že je to iba sen.

Džejn.