Kapitola piata - Karamelová torta

Ľúbim karamel. Ale nie slaný. Takže vždy, keď v lete niekde vidím slanokaramelovú zmrzlinu, som z toho smutná. A áno, už som ju chutnala. Nechutí mi.

Včera som piekla karamelovú tortu na dnešné posedenie u M. na záhrade. Komáre sa od piatku niekam schovali a už ich tam nebolo až tak veľa. Ale možno som ich nepostrehla aj preto, že som väčšinu času trávila vnútri v dome a nie vonku. V dome sa totiž dialo predvádzanie (hlavne) čistiacej kozmetiky na tvár, ktorého som sa zúčastnila asi pred dvoma alebo troma rokmi, tak som si povedala, že môžem aj dnes. Aktuálne mám teda krásne hebučkú tvár, ale nemala by som nervy na to, aby som používala všetky tie prípravky raz do týždňa, nieto ešte každý deň. Ale nejaké produkty som si predsalen nechala kúpiť - masku na tvár a scrub + balzam na pery. Aby som nemala midráky zo svojich suchých pier a možno som viac nosila rúže. Keď sme pri tých rúžoch, tak trochu som mala na jeden zálusk od tej prezentovanej značky, ale nakoniec som sa ovládla a spomenula som si na svoje novoročné predsavzatie o tom, že si tento rok nechcem kúpiť žiadny nový rúž, ale čo najviac spotrebovať tie, čo mám.

Celkovo to bolo veľmi príjemné poobedie, ku večeru som všetkým, ktorí boli ochotní pozerať sa, ukázala svoje fotky z miest, na ktorých som bola od začiatku tohto roku. Nikto nedával príliš pozor a ani tie fotky nie sú nejak extra super, ale fotenie je jedna z vecí, ktoré robím rada a som rada, keď sa svojimi výtvormi môžem pochváliť.

Džejn.