Kapitola jedenásta - SWAP

Ak ma poznáte, viete, že odkedy sa SWAPy oblečenia stali v našom hlavnom meste populárnymi, občas ich navštevujem. Takýmto spôsobom som sa za posledný rok zbavila naozaj celkom značného množstva oblečenia a nadobudla som pár nových kúskov.

Ono problém so SWAPmi býva pre mňa ten, že si musím vyberať narýchlo a nestihnem sa tak naozaj do tých vecí zaľúbiť. Tak ma potom často dosť rýchlo omrzia a prinesiem ich na niektorý z ďalších SWAPov. Na začiatku kalendárneho roku som si hovorila, že by som návštevy SWAPov mohla trochu obmedziť, ale ono sa to tak trochu stalo mojou závislosťou. A nebaví ma ani tak zbieranie nových vecí a hľadanie super kúskov, ale zbavovanie sa tých, ktoré už mám. Možno je to pocit nového začiatku, že vyhádzať polovicu skrine a nenechať tie veci pripomínať mi, čo som v nich zažila. 

SWAP som teda absolvovala dnes doobeda. Zároveň som si doobeda začala aj maľovať srdiečka vo farbách pride vlajky na jedno biele tričko. Lebo odkedy nenosím podprsenky, biele tričká sú trochu problém. Ale na leto je zas biela celkom fajn farba, takže som si povedala, že na inkriminované miesta na tričku dám srdiečka. A s výsledkom som celkom spokojná. Uvidíme, dokedy mi to vydrží.

Na obede som bola s mamou a otcom, lebo brat išiel kamsi na svadbu. Potom som s rodičmi išla na menšie nákupy do Rakúska a späť domov. Dala som si dvojhodinového šlofíka, a následne som sa začala chystať do divadla. Trochu som sa bála, že bude lejak, lebo tak to hlásili, ale do divadla som dorazila úspešne nezmoknutá. Cestou z divadla už trochu popŕchalo, ale mala som so sebou dáždnik, takže všetko v pohode.

Teraz som akurát došla domov, dala som si neskorú večeru a chystám sa ísť spať. Som zvedavá, čo má pre mňa pripravené zajtrajšok.

Džejn.