Kapitola druhá - Deaktivovaný ISIC

ISIC je taká krásna multifunkčná kartička. Človek na nej môže mať preukaz do knižnice, elektronickú peňaženku na bratislavskú MHD a... Zrejme aj nejaké ďalšie veci. Ale toto sú tie dve, ktoré som na nej mala ja a teraz ich budem musieť namiesto na ISICu mať na dvoch rôznych kartách.

Nie, že by to bola nejaká tragédia. Ale vo víre toho, že sa snažím hľadať si prácu, rozhodujem sa, či mám byť na leto dobrovoľne nezamestnaná a riešim svoj zarastajúci nechet na palci na nohe, ktorý začína celkom bolieť, je vybavobanie si nových kartičiek nie úplne príjemná záležitosť. Lebo ja chcem mať plynulý prechod na status neštudenta, takže nové kartičky potrebujem mať čo najskôr, aby ma to neskôr neprekvapilo. Som totiž človek, ktorý plánuje. V nejaký deň si naplánujem, že áno, pôjdem do DPB a vybavím, čo treba, lebo keby som to mala riešiť narýchlo v nejaký iný deň, tak z toho mám akurát tak neprimeraný stres.

 

Navyše to všetko komplikuje fakt, že ISIC ešte nemám deaktivovaný, teda v podstate by som ho mohla používať aj na MHD, aj v knižnici. Lenže keď sa na študijnom v jeden krásny deň rozhodnú, že ISICy končiacich študentov predsalen deaktivujú, nemám sa o tom ako inak dozvedieť ako tak, že si zrazu nebudem môcť kúpiť lístok alebo požičať knihu. A ja predsa myslím dopredu a zároveň sa tak pripravujem o možnosť ešte sa pár dní prepravovať za polovičné cestovné, prípadne ísť vlakom zadarmo. Lebo kým mi platí ISIC, teoreticky to môžem spraviť a trpieť tým bude iba moje svedomie a nie moja peňaženka. Zistila som totiž, že lístky na vlak nie sú zrovna lacná záležitosť.

Našťastie som mala viac výletov naplánovaných do zahraničia, kde by mi cestovné zadarmo aj tak nedali. Ale o tom niekedy nabudúce.

Džejn.